Slobodný názor podľa Petra Oremusa

Národná Rada Slovenskej republiky je náš jediný ustavodarný a zákonodarný orgán. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Zohráva dôležitú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu.

Máme pár dní do najdôležitejších parlamentných volieb od vzniku samostatnej republiky a s hrôzou sledujem ako sa z Národnej Rady Slovenskej republiky stalo javisko, v ktorom prebieha nechutná predvolebná kortešačka. Tí, skazení politici sa práve teraz snažia „kúpiť“ si voličov sociálnym balíčkom z našich spoločných peňazí, hoci vládli 4 roky. Tí, progresívni „nadľudia“ zase extrémnym spôsobom lámu demokraciu a rokovací poriadok v Národnej Rade, len aby mediálne zaujali.  Ultraliberálne zoskupenie PS/SPOLU na čele s potápajúcim sa duom Beblavý & Truban skúša praktiky najväčšieho „cirkusanta“ v histórii samostatnosti I. Matoviča. Za tých 30 rokov našej demokracie sme zažili rôzne prejavy nesúhlasu v parlamentnom pléne, napr. verbálne osočovanie, vulgarizmy, prejavy pod vplyvom alkoholu, fyzické násilie a aj veľa estrádnych kúskov v podaní už spomínaného I. Matoviča. Dokonca už prišlo aj k fyzickej blokáde rečníckeho pultu a samotného rokovania parlamentu. Tí, čo najviac vykrikujú o ochrane demokracie, čo sa chvália svojim „dobrom“, tak tí našu Národnú Radu svojim konaním pošliapali a pošpinili najviac. Toto ultra – liberálne zoskupenie v rámci svojej snahy dostať sa k moci predviedlo už veľa nebezpečných alebo tragikomických kúskov. Podvodná manipulácia prieskumov verejnej mienky, zostavovanie tieňovej vlády s 5 premiérmi, falošná národná hrdosť, narúšanie mítingov iných legitímnych politických strán, pokusy o útoky pod falošnou vlajkou, pokusy vyvolať násilný stret medzi obyvateľstvom ako aj otravná door-to-door kampaň v šmolkovských kostýmoch. Snahy o mobilizáciu a burcovanie prevažne mladšej generácie, vrátane tých čo ešte nemôžu voliť, náramne pripomína scenáre farebných revolúcií. Zatiaľ posledný kúsok, čo národu predviedli, bol síce hrubým porušením základov demokracie a zneuctenie nášho základného štátotvorného orgánu, ale zároveň to bol ten najdetinskejší prejav duševnej nezrelosti tejto bandy dospelých pubertiakov, ktorí sa donedávna ešte tvárili, že idú vyhrať voľby a ovládnuť krajinu. Týmto počinom dokázali akurát tak, že sú to „veľké rozmaznané deti“, ktorým keď sa niečo nedarí, tak začnú trucovať a trieskať sa o zem. Ukončenie tohto detského trucu môžeme zodpovedne prisúdiť hanbe, ktorú si pred národom urobili hlavne v osobe pána poslanca Poliačika, ktorý celému národu predviedol, ako ultraliberáli vnímajú našu národnú identitu a čo to je progresívna politická kultúra. Čo bude ďalšie, pán Poliačik? Verejne zapálite zástavu Slovenskej republiky?

Ďakujem za prečítanie.

Peter Oremus